Poznám to. Neraz za mnou prišli študenti fotografie, alebo grafického dizajnu, už v prvom ročníku, aby som im povedal, ako majú nafotiť svadbu niekoho blízkeho. Nikdy neviem, čo im mám vtedy povedať. Navyše viem, že majú najlacnejší fotoaparát s najhorším objektívom. Vždy sa v takej situácii chcem rozplakať. Tam sa ale nedá niečo poradiť. Poviem im nech si kúpia druhú batériu a že sa za nich budem modliť.

Komu teda dať nafotiť svadbu?

Verím ale, že sú aj páry, ktoré chcú mať predovšetkým peknú spomienku na svoj najkrajší deň v živote. Ktorým nejde ani tak o cenu ako o to, aby boli s fotografiami spokojné. A jasné. Aj keď si zavoláte profesionálneho fotografa, môže sa stať, že nebudete s niečím spokojní. Ale pravdepodobnosť toho, že sa tak stane bude určite menšia s pribúdajúcimi skúsenosťami fotografa.

Podľa čoho ale poznám dobrého fotografa? Podľa čoho viem, že je cena za svadobného fotografa primeraná? Prečo si niekto pýta za fotenie 300€, niekto 600€ a niekto 900€? Pre všetky páry, ktoré si hľadajú svadobného fotografa som vyrobil túto infografiku. Rozdelil som svadobných fotografov do štyroch kategórií. Krátkym popisom k jednotlivým tipom by som vám chcel pomôcť s výberom. Aby ste nehľadeli len na cenu, ale aj na výsledok.

Ospravedlňujem sa, ak som niekoho z fotografov urazil. Infografiku som robil s dobrým úmyslom pomôcť párom, ktoré hľadajú fotografa. Som si vedomý toho, že každý fotograf musí nejako začať (sám som prešiel takmer všetkými fázami). Aj študent. Myslím si, že ak chce niekto začať fotiť svadby, mal by sa predovšetkým učiť od niekoho skúseného. Teda ísť fotiť svadbu ako druhý fotograf a všímať si hlavného fotografa. Prípadne mu za to aj zaplatiť v rámci workshopu. Naučí sa tým viac, ako na dvadsiatich svojich svadbách a nikomu tým nepokazí svadobné fotografie.

Na záver by som chel napísať, že podľa mňa sú najdôležitejším kritériom pri výbere fotografa referencie. Píšu ich ľudia, ktorí s fotografom majú dobré, alebo aj nie dobré skúsenosti a ak sú to navyše vaši známi, ktorým veríte, tak nie je o čom. I keď samozrejme by sa vám aj fotografie daného fotografa mali páčiť. Veď o tom to predsa je.

Príspevok Aká je normálna cena za svadobného fotografa? je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

Pozerám sa na túto fotografiu a rozmýšľam, prečo sa mi páči. Je to tým, aké spoločenské šaty si odfotená slečna vybrala na svadbu? Alebo svetlami, farebnosťou fotografie, atmosférou fotografie? Apriznávam sa, že vlastne ani neviem, či viem presnú odpoveď. Fotografia je zo svadby, ktorá sa konala na zámockom hotely Galícia Nueva pri Lučenci, kde dve tretiny hostí boli zo zahraničia, presnejšie z Francúzka. Bol som šťastný, že som mohol byť na tejto svadbe ako svadobný fotograf. Anna a Maxim boli skvelí.

Asi by väčšina z vás tipovala, že táto krásna žena nie je Slovenka a možno to je na tej fotke to, čo sa mi páči. Že je vlastne úplne jedno či je niekto zo Slovenska, z Francúzka, alebo odkiaľkoľvek. Je jedno, či ste mladí, alebo starí, akú máte farbu pleti, alebo aké spoločenské šaty ste si na svadbu zobrali. Nie sú dôležité ani tie ďalšie veci, ktoré môžu vytvárať medzi nami priepasti.

Je absolútne nepodstatné odkiaľ ste, či ste bohatí alebo chudobní, či máte svadbu v Banskej Bystrici, v Prievidzi, alebo v nejakej malej dedinke pri Žiari nad Hronom. Či si prenajímate ako svadobné auto luxusnú limuzínu, alebo poprosíte svojho bratranca, aby vám robil na svadbe šoféra.Či sa cítite byť túční, alebo ste príliš chudí, či vám chýba jeden zub, alebo možno celý chrup.

Všetci ľudia sme krásni. A keď sa zabávame a tešíme sa z niekoho lásky tancom, sme ešte krajší. Často žasnem nad tým, akí sme my ľudia nádherní. A pozor, nehovorím teraz iba o ženách, všetci ľudia sú krásni. Veľmi sa teším, že ako svadobný fotograf môžem fotiť aj svadobných hostí. Ja neviem, kto je žena na fotke a pravdepodobne ju už nikdy v živote neuvidím, ale viem, že je krásna. Dúfam, že jej to raz niekto povie. Alebo aj viac krát.

Príspevok Ste nádherní. Nezáleží aké šaty si na svadbu oblečiete. je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

PEREX: Sem mi prosím napíš pár vetičiek o sebe, kde robíš, čo si študoval, čo rád robíš a pod. Ja si to potom ešte upravím, možno nepoužijem všetko a tak.

TEXT: Ako dlho sa už kamarátiš s fotoaparátom?

Podľa toho s ktorým. S nikonom som sa kanarátil krátko. S canonom 9 rokov a Fujifilm je moja láska po manželke Janke.

Doplň: Fotím, lebo…nemám čo iné robiť

Čo alebo koho najradšej fotíš a prečo?

Svadby.

Ktorá tebou odfotená fotka je pre teba najvzácnejšia a prečo?

Sestrine tretia dcéra, pretože je nádherná a strúha super ksichty.

Aký najvzrušujúcejší zážitok sa ti spája s fotením?

Asi žiadny.

Máš nejaký nesplnený sen súvisiaci s fotením? Čo by si raz chcel nafotiť?

Akty

Dá sa podľa teba nafotiť niečo dobré aj mobilom?

Dá, ale musí to byť iPhone.

Kedy je podľa teba fotka dobrá?

Keď získa 1000 likeov na instagrame.

Plánuješ si vždy dopredu, čo ideš nafotiť, alebo len tak chytíš foťák a vyberieš sa niekam spontánne?

Plánujem každý jeden záber.

Chcel by si sa niekedy živiť fotením?

Nie

Je niečo, čomu sa pri fotení vyhýbaš? (napr. nikdy nefotím kvety alebo hocičo, čo ti napadne…=)

Nikdy nefotím kvety.

Čo ťa baví viac, fotiť alebo hrať sa s úpravou fotiek?

Fotiť.

Príspevok Prvoaprílový rozhovor do Slova+ je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

PEREX:Som stredoškolský učiteľ vo Zvolene, ktorý vyučuje teoretické a praktické predmety o fotografii a náboženstvo. Na strednej škole som študoval umelecké kováčstvo a na vysokej škole v Ružomberku učiteľstvo výtvarnej výchovy a náboženstva. Okrem fotenia som zamilovaný do svojej manželky, troch našich detí, čítania, kreslenia a leňošenia na gauči.

TEXT: Ako dlho sa už kamarátiš s fotoaparátom?

Moje priateľstvo s fotoaparátom bolo viac menej vynútené. Na strednej škole som mal predmet fotografovanie a fotil som na analógový fotoaparát. So sestrou sme dlhé hodiny strávili v kúpeľni vyvolávaním fotiek. Veľmi nás to bavilo. Na vysokej škole som mal tento predmet opäť. Bol to ale viac teoretický predmet s akýmisi nezáživnými rovnicami. Mal som však už digitálnu zrkadlovku. Po vysokej škole som si kúpil poloprofesionálny  fotoaparát a tam kdesi prepukla naplno moja láska k foteniu a zvlášť k foteniu svadieb. V súčasnosti by som môj fotoaparát nazval skôr verným priateľom ako kamarátom.

Doplň: Fotím, lebo…

ma to napĺňa. Cítim sa pri tom šťastný.Už mi pár neviest povedalo, že sa stále usmievam, keď ich fotím.

Čo alebo koho najradšej fotíš a prečo?

Primárne fotím svadby. Chytilo ma to za srdce. Mám rád akciu, to, že sa za celý deň nezastavím a fotenie ľudí. Ich portrétov, zachytávanie lásky, radosti, emócii, ale aj dobré jedlo a nové priateľstvá. Milujem fotiť naozaj veriacich mladých snúbencov, ktorý žijú čisto a neberú sa, pretože sa musia. Na nich je to vidieť a na tej svadbe tiež. Sekundárne fotím svoje deti a priateľov na našich spoločných akciách. Vyhýbam sa ale iným žánrom ako krajinky, divoká príroda, architektúra. Nechcem byť fotograf, ktorý fotí všetko a nič poriadne.

Ktorá tebou odfotená fotka je pre teba najvzácnejšia a prečo?

Je to fotografia, ktorú som nikde nezdieľal a myslím, že ju ani veľa ľudí nevidelo. Je to taký môj poklad. Paradoxne je to fotografia odfotená tabletom, pričom sme si svietili telefónom a nie je odfotené fotoaparátom s dobrým rozlíšením. Sú na nej naše spiace deti, pričom staršia Dorotka spí na Miškovi ako na svojom vankúši. Fotku som upravil do čiernobielej farebnosti a to svetlo z mobilu vytvára veľmi jemné, až intímne osvetlenie. Keď sa na tú fotografiu pozriem, vždy ma prenikne radosť z lásky. Len ma mrzí, že nemáme takú aj s našim tretím Ondríkom, teda fotku v podobnom duchu, kde by boli všetci traja.

Máš nejaký nesplnený sen súvisiaci s fotením? Čo by si raz chcel nafotiť?

Mám. Ale sa bojím, že keď ho vyslovím, a bude tu napísaný, niekto mi ho ukradne. 🙂 Fotenie svadieb ma veľmi napĺňa. Možno by som chcel fotiť viac moje deti vonku v prírode, ako sa hrajú, skáču, sú šťastné a nikým neobmedzované (Wild and free). A moju manželku (keby sa mi dala). Zároveň by som chcel vedieť fotiť produkty. Aby som mohol mojej manželke fotiť capačky, ktoré šije.

Dá sa podľa teba nafotiť niečo dobré aj mobilom?

Dá. Mobilom sa dajú odfotiť krásne fotografie. Kdesi som čítal, že najlepší fotoaparát je ten, ktorý máme stále so sebou. V dnešnej dobe sú to mobily. Podľa mňa by nimi mali ľudia fotiť omnoho viac. Nie však selfíčka, ale nádherných ľudí okolo seba a neopakovateľné situácie, ktoré zažívajú. A potom by si tieto fotografie mali vytlačiť alebo spraviť fotoknihu. A pozerať si ich a ďakovať za to Bohu.

Kedy je podľa teba fotka dobrá?

Toto je otázka, ktorú sa pýtam prvákov na začiatku školského roka na našej škole. Spisujeme si kritériá dobrej fotky ako napríklad: kompozícia, dobrá svetelnosť (nie príliš svetlá, ani tmavá), ostrosť, technická kvalita, emócie. Ja si myslím, že dobrá fotografia musí diváka niečím zaujať. Mal by sa pri nej zastaviť na viac ako 3 sekundy a možno si v duchu povedať wow. Alebo aj nahlas. Ja to robím. Ak natrafím na skvelú fotografiu poviem to aj nahlas. A zároveň si myslím, že dobrá fotografia by mala rozprávať nejaký príbeh.

Plánuješ si vždy dopredu, čo ideš nafotiť, alebo len tak chytíš foťák a vyberieš sa niekam spontánne?

Vždy mám dopredu naplánované svadby a viem presne kam idem fotiť. 🙂 Čo sa ale bude na tých svadbách diať má naplánované niekto iný. Ja do toho nevstupujem. Len hľadám a zachytávam momenty, ktoré mladomanželom a ľuďom, ktorí si fotografie budú pozerať prezradia poznané, alebo nepoznané príbehy. Snažím sa byť diskrétny, nenápadný, aby som nerušil. Občas, rozmýšľam či toto isté nerobí aj Boh. Že nás nenápadne sleduje a zaznamenáva dojemné okamihy našich životov, aby nám ich neskôr ukázal a my sa z nich budeme tešiť s Ním.

Chcel by si sa niekedy živiť fotením?

Nie. Možno to bude znieť ako falošná skromnosť, ale ak by som sa živil fotením zaradil by som sa do skupiny fotografov, ktorí sa nazývajú profesionáli. A to je niečo, čo ja nechcem. Aj keď mi tak už pár ľudí povedalo, pousmial som sa nad tým. Radšej budem amatér, ktorý fotí dobre, ako profesionál, ktorý fotí zle. Aj bez toho, aby som bol profesionál ma trápi pýcha. A pritom vidím, že mám pred sebou ešte veľmi dlhú cestu. Sledujem viacero svadobných fotografov a žasnem nad tým ako fotia. Mám sa kam posúvať a pomaly sa posúvam vďaka párom, ktorí si ma zavolajú, aby som im nafotil svadbu.  

Je niečo, čomu sa pri fotení vyhýbaš? (napr. nikdy nefotím kvety alebo hocičo, čo ti napadne…=)

Nikdy nefotím kvety 😀 A akty.

Čo ťa baví viac, fotiť alebo hrať sa s úpravou fotiek?

Jednoznačne fotiť. Ale úprava patrí k tomu. Aj keď nepatrím medzi fotografov, ktorý pri jednej fotografii strávia hodiny upravovaním. Veľmi sa mi páčia čiernobiele fotografie. Najradšej by som odovzdával fotografie iba v čiernobielej. Moja dcérka tomu nerozumie a krúti nado mnou hlavou. Vraví mi:“Veď svet je farebný a nie čiernobiely“. Ja si však myslím, že to množstvo farieb, ktoré je všadeprítomné, oberá našu pozornosť o to čo je naozaj dôležité.

Máš nejaký záber, ktorý nevyšiel celkom podľa tvojich predstáv a vznikla z toho vtipná fotka? (ak áno, dali by sme ju pod otázku, alebo ak vieš, môžeš opísať)

  Vtipné fotky zo svadieb uverejňujem na svojom instagramovom profile. Nemôžem ale povedať, že to boli zábery, ktoré nevyšli podľa mojich predstáv. Vyhľadávam také momenty. Veľa krát ich predpokladám a podarí sa to. Hlavne pri deťoch. Potom sú zábery, ktoré sú veľmi smiešne, nie sú však vhodné zverejnenia. Takýto záber ukážem odfotenému človeku, zasmejeme sa na ňom a vymažem ho. Prípadne ho nechám, ale nezverejním ho. Občas sa stane, že sa udeje niečo smiešne a ja to neodfotím, pretože sú to všetko kratučké okamihy a ak nemám práve fotoaparát na oku ujdu.

Všimla som si, že k jednotlivým fotkám, ktoré zverejňuješ, dávaš rôzne komentáre, väčšinou vtipné. Čo pre teba znamená fotka??

Mám pocit, že som dostal dar humoru, radosti a veľa krát, keď odfotím nejakú fotku, tak ma k nej napadne nejaký vtipný koment. Alebo pri úprave fotografií. Zároveň sa necítim až tak doma pri fotení štylizovaných portrétov. Radšej sa prezentujem fotkami z priebehu svadobného dňa. Autenticitou a emóciami, ktoré nie sú hrané. Tak ako som už spomínal, za každou fotografiou je príbeh. Vážny, alebo vtipný. Ja cez tieto fotky a komentáre ukazujem časť týchto príbehov.

Máš v súčasnosti rozpracovaný nejaký zaujímavý projekt?

Tento rok mám zatiaľ málo svadieb, takže takmer nič nefotím. Zobral som jeden deň, keď som suploval, do školy foťák a trochu som fotil jednu moju žiačku. Odfotil som jej portrét cez okno a keď to videli jej spolužiaci a žiaci z vyšších ročníkov, tiež taký portrét chceli. Už som tak nafotil piatich žiakov. Tí ma nahovárajú, aby som z toho spravil výstavu. Takže je to taký môj začínajúci projekt.

Čomu sa ešte venuješ okrem fotenia?

Fuuu. Veľa veciam. Manželke, deťom, našej záhradke. Veľmi rád a veľa čítam. Teraz som začal zverejňovať prečítané knihy s kratučkou recenziou ako čítajúci ocko na instagrame. Tiež veľmi rád kreslím, trochu maľujem a už pomenej sa venujem aj grafike. Som tiež bloger a to už stačí.

Príspevok Rozhovor do časopisu Slovo+ je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

Náhoda?

Viac – menej náhoda rozhodla o tom, že som si raz zobral do školy fotoaparát a odfotil som jednu moju žiačku cez okno na našom fotoateliéri. Fotografia vyzerala neobyčajne zaujímavo. O tom svedčí asi aj to, že ju na svojom instagramovom profile zdieľal Fujifilm Slovakia, na čo zareagovali aj iní žiaci, ktorí sa takýmto spôsobom nechali mnou vyfotiť. Medzičasom ma zdielal na svojom instagramovom profile aj Fuji X lovers, s fotografiou Sofie, prváčky, ktorú som odfotil na hodine, ktorú som zastupoval. Čím sa fotografia rozšírila prakticky do celého sveta.

Vzniká mi tak pekný projekt nazvaný Cez okno, z ktorého sa veľmi teším. Takéto ,,Cez okno“ fotenie ma baví. Páči sa mi to, páči sa aj študentom a to je pre mňa motivácia ísť v tomto projekte ďalej. A možno takéto niečo využijem aj na nejakej svadbe 😉 Každopádne nezaháľam a fotím, aj keď práve nemám žiadne svadby.

Príspevok Čo fotím, keď nefotím svadby? je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

Zároveň je to fotka zo svadby našej veľmi dobrej priateľky, ktorá sa konala na Donovaloch v penzióne Zornička. K tejto fotografii sa mi však hodí ešte jedna fotografia, ktorú prikladám pod tento text. Pred začiatkom obradu, ktorý sa konal na neďalekej lesnej čistinke, sa obloha zatiahla a všetkým hosťom bolo jasné, že sa schyľuje k poriadnej letnej búrke. Pravdepodobne by samotný obrad trval aj dlhšie, no po mladomanželskom bozku sa z neba začala liať z oblohy láska (spolu s kvapkami) a tak ho starosta ukončil slovami „Bežte sa skryť, je to právoplatné“. Verím, že sa vďaka tejto búrke svadba vryla zúčastneným do pamäte. To, ako sme všetci bežali bol skutočne nezabudnuteľný zážitok.

Príspevok Prečo mám rád túto fotku #7 je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

Mám veľmi rád dokumentárny, respektíve reportážny štýl svadobnej fotografie. Som vo svadobnej fotografii hľadačom emócií, svetla a kompozície a nie kreatívny skladač určujúci pózy a stanovištia svadobčanov, aby som sa mohol následne prezentovať nádhernými fotografiami. Lebo aj takí fotografi sú. Myslím si, že nepotrebujem nič vkladať a nič vytvárať na dni, ktorý nepatrí mne. Patrí neveste a ženíchovi. Ich láske, rodine a priateľom, ktorí tam sú s nimi.

Mne pripadá len úloha hľadať momenty, ako je tento a zaznamenať ho.

Príspevok Prečo mám rád túto fotku #6 je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

Príspevok Prečo mám rád túto fotku #5 je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

Príspevok Prečo mám rád túto fotku #4 je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.

Príspevok Prečo mám rád túto fotku #3 je zobrazený ako prvý na Tomáš Golha.