Túto fotografiu mám veľmi, veľmi rád, pretože zachytáva osobu a osoby, ktoré milujem najviac na svete. Mohol by som sa na ňu pozerať hodiny. Zároveň je to fotka zo svadby našej veľmi dobrej priateľky, ktorá sa konala na Donovaloch v penzióne Zornička. K tejto fotografii sa mi však hodí ešte jedna fotografia, ktorú prikladám pod tento text. Pred začiatkom obradu, ktorý sa konal na neďalekej lesnej čistinke, sa obloha zatiahla a všetkým hosťom bolo jasné, že sa schyľuje k poriadnej letnej búrke. Pravdepodobne by samotný obrad trval aj dlhšie, no po mladomanželskom bozku sa z neba začala liať z oblohy láska (spolu s kvapkami) a tak ho starosta ukončil slovami…

Asi ste si už všimli, ak ste si pozerali aj moje predošlé blogy zo série „Prečo mám rád túto fotku“, že všetky moje obľúbené fotografie sú z priebehu svadobného dňa. Naozaj je to tak, že svadobné portrétne fotografie nepatria k mojim obľúbeným. Viac krát sa mi už aj stalo, že svadobčania nechceli ísť fotiť portrétne, štylizované fotografie, pretože podľa nich sú umelé. Vždy takéto rozhodnutie rešpektujem a nikoho nepresviedčam, aby sme sa silou mocou išli fotiť. Mám veľmi rád dokumentárny, respektíve reportážny štýl svadobnej fotografie. Som vo svadobnej fotografii hľadačom emócií, svetla a kompozície a nie kreatívny skladač určujúci pózy a stanovištia svadobčanov, aby som sa mohol následne prezentovať nádhernými…